HISTÓRIA PARFÉMOV
História vôní siaha do ďalekej minulosti a hoci sa môže zdať, že používanie parfumov je neodmysliteľne späté s modernou dobou, vyvedieme vás z omylu. Hovorí sa, že parfém je starý ako ľudstvo samo, ale môžeme sa len dohadovať o tom kde presne a kedy bol prvý parfém vyrobený.
Vôňa sprevádza ľudstvo už od nepamäti, prvé zmienky o vonných olejoch boli objavené v ďalekej a starovekej Mezopotámii, približne 2700 rokov pred naším letopočtom.
Ale ako taký parfém vlastne vznikol? Možno za to môže náhoda alebo jednoducho fakt, že pri pálení rôznych druhov driev dochádza k postupnému uvoľňovaniu vonných aróm. Tu vlastne vzniklo aj celosvetovo známe pomenovanie parfém, latinsky "per fumum", v preklade "skrz dym". Prvé vedome používané vône slúžili predovšetkým k účelom náboženských rituálov a obradov, netrvalo však dlho a používanie vôní sa rozšírilo z Mezopotámie do Egypta, ďalej do antického Grécka a Ríma, Perzie a Európy.
PARFUMÉRSKE UMENIE V EGYPTE
Vôbec prvým národom, ktorý povzniesol parfémy na úroveň osobnej potreby boli Egypťania. Je nutné podotknúť, že Egypťania si veľmi obľúbili používanie kozmetiky ako takej, a preto nie je divu, že sa práve tento národ zaslúžil o svoje prvenstvo. Uvádza sa, že už za ranných čias faraónov sa vyrábali vonné esencie, ktoré sa následným rozmiešavaním v oleji alebo tuku používali buď ako parfumy alebo prostriedky slúžiace na balzamovanie tiel zosnulých.
Pokusy o výrobu parfémov boli veľmi zložité a nákladné, no čoskoro sa stali luxusným tovarom a používanie parfému bolo výsadou, ktorou sa mohli pýšiť len vyvolení a bohatí z vyšších spoločenských vrstiev. Obľuba vôní v samotnom Egypte dosiahla svoj vrchol za vlády kráľovnej Kleopatry, ktorá podľa zachovaných záznamov používala parfém vyrobený zo škorice, lotosu, myrhy, šafranu a majoránky, ktorého čaru podľahol aj samotný Caesar. Trvalo ale ešte mnoho rokov kým sa používanie parfémov rozšírilo aj medzi nižšiu spoločenskú triedu.
V STAROVEKOM GRÉCKU S PARFÉMAMI NEŠETRILI
Grécka kultúra je od nepamäti neodmysliteľne spätá s uctievaním mnohých bohov a bohýň. Počas rituálnych obradov, pri ktorých sa bohom odovzdávali obete, sa zapaľovali vonné živice ako napríklad vykurovadlo olibanum čiže kadidlo, ktoré je aj v dnešnej dobe často využívané k náboženským obradom a rituálom. V starovekom Grécku dosiahlo používanie najrozmanitejších vôní veľkú popularitu, a pre každú časť tela bol určený iný parfém, čo svedčí aj o širokej škále a enormnom množstve používaných vonných látok.
Na rozdiel od Egypta, kde z počiatku parfémy vyrábali len muži, v Grécku sa výrobe vonných zmesí venovali predovšetkým ženy. Vonné oleje boli vyrábané z nespočetného množstva macerovaných kvetov a korenia, nešetrilo sa levanduľou, kosatcami, fialkami, ružami či mätou, z korenia bola využívaná materina dúška, myrta alebo majorán. Hojnosť a časté používanie vonných olejov viedlo k rozvoju parfumerského remesla, ktoré bohužiaľ s pádom Rímskej ríše na dlhú dobu upadlo a s ním aj éra parfémov v celej Európe.
ROZVOJ PARFÉMOV V EURÓPE
Pád Rímskej ríše a neustále boje v západnom svete spôsobili situáciu, v ktorej pre parfémy nebolo miesto a ani pomyslenie. Vo väčších mestách Európy dochádza počas 12. storočia k postupnému rozvoju obchodu a vzdelanosti a postupne sa začínajú objavovať aj prvé parfémy. O väčšom rozmachu a obľúbenosti týchto vonných látok sa dá hovoriť až počas 14. storočia, kedy vzniká prvý moderný parfém, a to na želanie kráľovnej Alžbety. V 16. storočí vzniká vo Francúzsku prvé laboratórium zamerané na výrobu voňaviek a parfumérske remeslo len kvitlo. Vrchol svojej obľúbenosti dosahujú parfémy asi za vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. v druhej polovici 18. storočia, kedy bežným doplnkom šatníka urodzených dám aj mužov z kráľovského dvora boli kožené rukavičky.
Známka elegancie a urodzenosti, teda rukavičky, mali ale jeden nedostatok. Ak sa v nich spotila ruka, kožené rukavice začali zapáchať. A tu sa v hlave Jeana de Galimarda zrodil geniálny plán - namáčať rukavičky do vonných esencií. Galimerdov nápad čoskoro ohromil celú šľachtu, na čele so známou Madame de Pompadour, milenkou kráľa Ľudovíta XV., ktorá bola preslávená svojou láskou k parfémom a kozmetike. V 19. storočí dochádza v parfumérii k zásadnému pokroku, a tým je vytvorenie prvej umelej vonnej látky. Až do tej doby boli výrobcovia parfémov závislí iba na prírodných zdrojoch.
AKO TO BOLO S VÔŇAMI U NÁS?
O používaní vonných látok v českých krajinách sa nezachovalo príliš veľa informácií. V období stredoveku sa takmer s istotou vône ako kozmetický doplnok nepoužívali a ak áno, išlo o vonné látky slúžiace k cirkevným a náboženským obradom. Podľa niektorých prameňov sa k nám vonné oleje dostali za vlády šľachtických rodov Pernštejna a Rožmberkovcov a ich používanie sa postupne rozšírilo aj medzi obyvateľov bohatších vrstiev.
Predtým sa vonné zmesi pripravovali iba v lekárňach a slúžili prevažne na liečebné účely. Neskoršie boli skutočné parfémy po dlhú dobu iba dovážaným tovarom. Prvé parfémové kompozície sa u nás začali vyrábať až na konci 19. storočia, kedy vznikali prvé české podniky vyrábajúce vonné látky.
